HRADISKO BOJNÁ I - VALY
Z DEJÍN BÁDANIA
O dejinách výskumu najväčšieho hradiska v mikroregióne Považského Inovca sa zmienili viaceré doterajšie publikácie a staršiu literatúru o lokalite uvádzajú početné novšie práce. Je však potrebné na tomto mieste upozorniť na ďalšie neznáme, resp. dosiaľ nedostatočne zdôraznené skutočnosti z mikrodejín poznávania tejto lokality v minulých desaťročiach.
V staršej literatúre sa v Bojnej predpokladala existencia stredovekého hradu. Hradisko Valy takto vo svojom súpise zaznamenal J. Könyöki, hoci vydavateľ jeho cennej súbornej práce o hradoch a hradiskách v Uhorsku Gy. Nagy označil domnelý hrad už ako zaniknutý. Historik L. Némethy, autor význačnej heuristickej práce o farách a farároch v Uhorsku, inšpirovaný J. Könyökim sa podujal hľadať miesto zaniknutého hradu. Aj keď sa pri rozhovoroch s obyvateľmi v Bojnej sa o takomto hrade nič nedozvedel, rozhodol sa obzrieť si vrch Valy, situovaný „v romantickej polohe“ v lesoch. Autor nerobil žiadne výkopy a nespomína ani výskyt predmetov materiálnej kultúry. Udivila ho však mohutnosť fortifikácie. Vcelku správne opisuje jej priebeh, upozorňuje aj na tvar obidvoch brán. Na jednej z nich vraj bol zachovaný jeden z kamenných pilierov so železnými závesmi. Rozpoznal predhradie na východnej strane hradiska a polohu Trhovište. Názor autora prvého opisu hradiska o jeho časovom zaradení je v dobových súvislostiach a na základe stavu poznania včasného stredoveku na prelome 19. a 20. storočia prekvapujúci, a teraz už vieme, že bol - aj keď len intuitívne - pravdivý. Mohutné opevnenie podľa neho svedčilo o tom, aký silný bol kedysi v tejto oblasti slovanský „živel“ (autor hovorí v dobovej terminológii o období sťahovania národov).
L. Némethy však zotrval v predstave, že tu neskôr bol aj hrad, ktorý mal vzniknúť v stredoveku na mieste starého slovanského hradiska. Domnieval sa, že zvyšky hradných múrov sú viditeľné najmä v severovýchodnej časti polohy Valy. Konštatujeme, že to nie sú zvyšky hradu, ale bralnaté úseky na miestach, kde skalnaté podložie vystupuje na povrch terénu. Autor spojil existenciu domnelého hradu dokonca s trhmi, ktoré sa mali konať vraj ešte za kráľa Žigmunda (1387-1437) v polohe Trhovište, západne od opevnenia. Pre podobné úvahy však chýbajú relevantné historické pramene. Čerpal asi zo špekulatívnej etymológie názvu polohy Trhovište. Tento názov má však celkom iné, staršie korene ako je 14.-15. storočie. Poznámky L. Némethyho o mlynoch na papier a sklených hutách, ktoré videl cestou na hradisko Bojná I, sú zaujímavé napríklad z hľadiska postmedieválnej archeológie.
Správy o nálezoch, prípadne aj o výkopoch na hradisku Bojná I v prvej polovici 20. storočia sú len sprostredkované. V rokoch 1980 a 1981 poskytol cenné informácie J. Krajčík, s ktorým sa navštívila aj poloha v Heťkovej doline, kde sa v rokoch 1927-1928 mal nájsť pri rozširovaní lesnej cesty hromadný nález asi 20-30 železných predmetov. Boli v ňom vraj sekery, kosáky a meče; podľa inej informácie tam boli sekery, dláta a píly. Spektakulárny - na základe dnešných poznatkov o lokalite však už vcelku reálny - súbor mal byť odovzdaný v rokoch 1931-1932 do múzea. Tu sa už informácie rozchádzajú - spomína sa múzeum v Martine i v Bojniciach (v inkriminovanom období tu ešte múzeum nebolo). V muzeálnych zbierkach sa so súborom z Bojnej nateraz nebolo možné stretnúť.
Iný okruh informácií získal R. Bača v roku 1986 na základe výpovede obyvateľov blízkej samoty Jelenie jamy. Majitelia kaštieľa v Moravanoch nad Váhom (rodina Zedwitz) si na Jeleních jamách postavili pred 1. svetovou vojnou dvojpodlažný dom, nazývaný Kamenný stôl. Barón Alfréd Zedwitz, ktorý zomrel pred rokom 1929, vraj kopal na Okopanom vrchu, zvanom aj Turecké šiance alebo Valy. Pri výkopoch mal údajne nájsť „veľa hrncov a črepov“.
Neskôr sa k inej nehnuteľnosti na Jeleních jamách dostal kúpou Ján Antoš, ktorý o lokalitu v Bojnej oprel svoju fantazijnú predstavu o mohutných Svätoplukových pevnostných systémoch v Inoveckom pohorí od Hrádku na Považí cez Bojnú až po Moravany nad Váhom. Poznatky J. Antoša o hradisku Bojná I sú však úplne povrchné. Svedčí o tom jeho pokus opísať hradisko Bojná I, ktorého názov však neuvádza (asi ho ani nepoznal) a rozhodne tu nerobil žiadne výkopy.
Posledný údaj z „prehistórie“ lokality Bojná I je z päťdesiatych rokoch 20. storočia zo záznamu známeho pamiatkara na hornom Ponitrí F. Fackenberga, ktorý uvádza, že na hradisku Bojná I našiel kamenné základy domov. Ide však asi, podobne ako u L. Némethyho, o dojem, ktorý vyvolali na povrchu hradiska vystupujúce skalnaté bralá. Neznamená to však, že na takejto kľúčovej lokalite by sa apriórne vylúčila možná prítomnosť kamennej architektúry zo včasného stredoveku.
Prvé spoľahlivé, aj keď skromné výsledky o charaktere hradiska Bojná I priniesla až neveľká sondáž V. Vendtovej v priestore východnej brány v roku 1962, ktorá bola autorkou zdokumentovaná vo výskumnej správe. Jedna z dvoch sond obnažila vnútorný obvod severného krídla brány so zvyškami drevenej konštrukcie. V roku 2005 sa obnovil profil nezasypanej sondy kvôli získaniu organického materiálu pre datovanie opevnenia. Vnútorné krídlo malo drevené hradenie, ktoré držal rad stĺpov zapustených do podložia. Podobne bola asi riešená aj vnútorná severná stena brány. V obnaženom profile sa odkryla veľká kolová jama s kamenným obložením, ktorá asi patrila k hlavným prvkom konštrukcie (uzáver brány?)
Potvrdilo sa, že zvislé i vodorovné prvky drevenej konštrukcie podľahli požiaru a boli miestami zhorené a poväčšine zuhoľnatené.
Až deväťdesiate roky 20. storočia priniesli presnejšie informácie o výnimočnom postavení hradiska. Archeologický ústav a Pamiatkový úrad SR tu uskutočnil niekoľko prieskumov, ktoré potvrdili narúšanie hradiska amatérskymi hľadačmi. Zmienenými prieskumami, ako aj odkúpením časti nálezov od súkromných osôb, sa podarilo zhromaždiť veľa zaujímavých ojedinelých, ako aj hromadných nálezov. Avšak až získanie pozlátených medených plakiet v roku 2004 podnietilo väčší záujem o toto hradisko, čo vyústilo do systematického výskumu.
Systematický archeologický výskum sa na hradisku Bojná I – Valy vedie od roku 2007. V roku 2012 teda prebehla už šiesta výskumná sezóna a v skúmaní tejto lokality sa bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Výskum sa v prvom rade zameral na plošné odkrývanie vybraných plôch hradiska a na preskúmanie výstavby opevnenia. Výber plôch sa uskutočnil predovšetkým na základe geofyzikálnej prospekcie, zohľadňovali sa však aj terénne podmienky vhodné na osídlenie. Sondy boli umiestnené hlavne vo vnútornom areáli hradiska, ale skúmalo sa aj predhradie. Z celkovej plochy hradiska 12 ha, vrátane malého predhradia, bolo preskúmaných 4403 m2. Počas výskumu bolo nájdených takmer 30 objektov, ktoré sa nachádzajú v rôznych častiach hradiska. Z tohto počtu je identifikovaných osem zahĺbených obytných objektov (zemníc). Štyri sú situované na najvyššie položenej plošine, tri v strednej časti hradiska a jedna bola nájdená v blízkosti západnej brány. Na základe pôdorysov zemníc prevažuje kvadratický pôdorys so zaoblenými rohmi, najčastejšie s kamennou pecou a jednou kolovou jamou. Kamenné pece sú situované v rôznych rohoch, prevláda však severovýchodný roh. Kolová jama sa objavuje v stene oproti peci, v jednom prípade pri stene v tesnej blízkosti kamennej pece, ale sú aj objekty bez kolovej jamy. Ojedinelá je zemnica 1, ktorá sa odlišuje pôdorysom a prítomnosťou hlinenej pece, ako aj bohatým nálezovým inventárom. Zahĺbené stavby sa v niekoľkých prípadoch nachádzajú v tesnej blízkosti a vytvárajú tak isté „dvojice“. Tieto dvojice mohli existovať v rovnakom čase, ale taktiež jedna zemnica mohla vzniknúť po zániku druhej.
Výskumné práce sa zamerali aj na preskúmanie valového opevnenia, ktoré obklopuje hradisko zo všetkých strán. V prvých dvoch rokoch sa skúmal rez východnou časťou a neskôr rez cez západnú časť fortifikácie. Na predhradí sa realizoval aj rez cez predsunuté valové opevnenie. Zistili sa prvé poznatky o drevenej konštrukcii opevnenia zničenej požiarom. Vo východnom reze konštrukčným základom čelnej hradby boli zrejme zrubové komory, ktoré sa po spálení zachovali len fragmentárne. Hlinený násyp prekladaný vrstvami drevených roštov
tvoril jadro valu. Súčasťou trámovej konštrukcie bol prútený výplet z bukových konárov hrubých 3-4 cm. Výplet prechádzal poza jednotlivé stĺpy, ktoré tvorili oporu drevenej konštrukcii valu. Horná časť tejto konštrukcie sa nezachovala, ale bola zrejme vyššia. Svedčia o tom červenkasté vrstvy vo východnom profile severného rezu, ktoré sú pravdepodobne stopami po nich. Výskumom sa odkryla časť vnútornej komory valového opevnenia. Na vonkajšej strane východného opevnenia bola zachytená priekopa, ktorej výplň tvorili vrstvy menších kameňov. Zrejme sa tam dostali počas deštruovania valu. Vo východnej časti opevnenia sa počas výskumu zistilo v zásype niekoľko zámerne uschovaných hromadných nálezov – depot poľnohospodárskych nástrojov, nález železného kotla a dvoch vedier s troma obručami, držadlami a atašami. Od roku 2009 sa systematický výskum zameral na zistenie spôsobu budovania konštrukcie valu v západnej časti opevnenia zachovanej do výšky 6 m. Táto časť fortifikácie sa odlišovala objavením kamenných múrikov. Základ valu tvoril násyp navŕšený na skalnaté podložie. Od výšky 60 cm sa naň začali plošne ukladať rošty z priečne na val kladených kmeňov. Tieto rošty sa striedavo prekrývali vrstvou sypkého materiálu. Spodná časť násypu bola z vnútornej strany spevnená výpletom z konárov. Výplet do určitej výšky pokračoval aj pred kamennou plentou, ktorá spevňovala vnútornú stranu valu vo vyšších miestach. Na korune valu sa zistila kamenná deštrukcia pozostávajúca z rôzne veľkých kameňov, niektoré so zreteľnými stopami po ohni. Mohlo ísť o kamenný základ pod drevené hradenie a ochodzu alebo o kamenno-drevenú nadstavbu, ktorá pravdepodobne podľahla požiaru. Z východnej aj západnej časti valového opevnenia sa odobrali viaceré vzorky driev na 14C analýzu a dendrochronologické datovanie. Najnovšie analýzy týchto vzoriek poukazujú na zvýšenú opevňovaciu činnosť začiatkom deväťdesiatych rokov 9. storočia, pričom ide určite o druhú fázu výstavby opevnenia Nové poznatky o stavbe fortifikácie prinesie až ďalší výskum.
V rokoch 2011 a 2012 sa začala realizovať modelová rekonštrukcia valového opevnenia. Pre jej miesto sa vybral rez západným valom, kde sa dobre zachovali konštrukčné prvky fortifikácie. Rekonštrukcia prebiehala v dvoch fázach. Prvý rok sa spravila rekonštrukcia vo vnútornom priestore rezu a druhý rok sa pokračovalo z vonkajšej strany opevnenia, kde je viditeľná priekopa aj menší predsunutý val. V roku 2012 bola v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Bratislave priamo na hradisku uskutočnená modelová rekonštrukcia zemnice. Za základ pre túto rekonštrukciu sa vybrala zemnica č. 5, ktorá sa nachádza v strednej časti hradiska. Zemnica má kvadratický tvar s jednou kolovou jamou a v juhovýchodnom rohu sa nachádza dobre zachovaná kamenná pec. Na rekonštrukciu boli
použité aj kópie predmetov, ktoré pochádzajú z hradiska, ako napr. železný kľúč a železné pánty.
Systematický výskum na hradisku Bojná priniesol okrem množstva informácií o vnútornej zástavbe a konštrukcii valového opevnenia, rovnako početný objem nálezov. Počas jednotlivých rokov sa našlo veľké množstvo keramického materiálu, ako aj drobných predmetov. Z keramiky bolo zatiaľ možné zrekonštruovať len niekoľko celých nádob, ale celkové množstvo črepov poukazuje na veľký počet rozličných nádob, ktoré však kvôli veľkej fragmentárnosti nie je možné zrekonštruovať. Z drobných predmetov prevládajú železné artefakty, ktoré dopĺňajú viaceré hlinené, olovené, kamenné, ale aj menej početné bronzové nálezy. Ide predovšetkým o predmety dennej potreby, poľnohospodárske náradie a remeselné nástroje, ale rovnako predmety potvrdzujúce prítomnosť jazdeckej družiny a vyššej spoločenskej vrstvy. Množstvo hrotov šípov, bojové sekery, rozličné nákončia opaskov, ostrohy a garnitúry ostrôh poukazujú, že toto miesto bolo využívané vojenskou družinou, ako aj elitou vtedajšej spoločnosti.
Hradisko Bojná I – Valy sa natrvalo zapísalo do povedomia širšej verejnosti, ale predovšetkým odbornej spoločnosti. Je to miesto, ktoré prináša množstvo informácií o živote ľudí vo veľkomoravskom období, miesto, kde je možné znovu aspoň čiastočne prežívať deje minulé. Pripomienkou tohto obdobia, ako aj archeologického výskumu, je aj Archeologické múzeum Veľkej Moravy, ktoré je umiestnené priamo v centre obce Bojná.
Karol Pieta/Miriam Jakubčinová
(Tento príspevok vznikol v rámci projektu APVV – 0553 – 10.)
|
|