Číslo projektu: APVV-0553-10
Termín riešenia: 5/2011 – 4/2014
Zodpovedný riešiteľ: PhDr. Karol Pieta, DrSc.
|
 |
Včasnostredoveké mocenské centrá v strednom Podunajsku
1. Súčasný stav problematiky a prínos výsledkov riešeného projektu APVV
a) Súčasný stav riešenej problematiky v medzinárodnom meradle
Archeologický výskum prvých mocenských centier stredovekej Európy bol v centre pozornosti od počiatkov archeologického bádania. Vo veľkej miere sa rozvíjal extenzívne so snahou získať maximum nálezov a poznatkov o ich podobe a vývoji priamym/bezprostredným terénnym výskumom. Dlhodobé a plošne rozsiahle výskumy boli pozitívnym prínosom. Z hľadiska teoretického spracovania výsledkov v tomto procese však často dominovala interpretácia vybraných hnuteľných alebo nehnuteľných nálezov, hlavne istých typov (spravidla umeleckých) predmetov. Iba v minimálnej miere boli publikované a spracované kritické analýzy nálezových celkov. V stredoeurópskom prostredí sa vyskytli iba ojedinelé pokusy o súhrnné publikovanie nálezov, doplnené kritickou analýzou nálezových okolností a historického vývoja (A. Cs. Sós: Zalavár). V menšej miere boli publikované komplexné výsledky – išlo najmä o krátkodobé terénne projekty, ktoré nemali väčší plošný rozsah. Z časovo i priestorovo rozsiahlych výskumov pochádzajú rozsiahle nálezové súbory, ktoré si vyžadujú rozsiahle publikácie, prípadne monografické edície (spomeňme publikovanie nálezov a analýz zo slovanského hradiska v Berlíne-Spandau, vikingského mesta v Haithabu a v posledných rokoch spracovanie a publikovanie nálezov z Mikulčíc a Pražského hradu). Snahy publikovať komplexné nálezové celky a ich analytické vyhodnotenie často narážajú na prekážku – dlhodobé spracovávanie fondov a finančne náročnú tlač rozsiahlych publikácií s obmedzeným nákladom. Z toho dôvodu mnohé projekty postupne zanikli a veľké množstvo nálezov čaká na svoje spracovanie a publikovanie. Nové možnosti poskytuje digitálna forma spracovania a vyhodnotenie fondov zo starších rozsiahlych výskumov. Táto forma, výrazne zjednodušujúca a skvalitňujúca sprístupňovanie a publikovanie nálezov, je dosiaľ v európskom meradle pomerne málo využívaná a nevyčerpáva všetky možnosti, ktoré poskytuje. V rámci strednej Európy bola využitá pri spracovaní časti včasnostredovekého hradiska v Břeclavi-Pohansku a časti nálezového súboru z hradiska v Gars-Thunau v Rakúsku. Iba v minimálnej miere sú pri mikroregionálnom archeologickom výskume dosiaľ aplikované metódy GIS.
Na Slovensku je situácia podobná: veľké výskumy predchádzajúcich desaťročí (Nitra, Bíňa, Pobedim) neboli komplexne spracované a k ďalším centrám máme k dispozícii len všeobecne zamerané publikácie (Bratislava, Devín, Bojná). Nedostatkom starších materiálov zostáva fakt, že v čase výskumu nemohli byť využité k primeranom rozsahu a kvalite tie prírodovedné metódy, ktoré v súčasnosti určujú trend moderného archeologického bádania.
Úloha prírodných vied pri archeologických výskumoch značne vzrástla v posledných dvoch desaťročiach. Poskytujú nové možnosti pri datovaní jednotlivých objektov (rádiouhlíkové datovanie, dendrochronológia, termoluminiscencia, geomagnetizmus), ale aj pri exaktnom skúmaní vývoja ekosystémov v mocenských centrách (archeobotanika, palinológia, pedológia), či skúmania ich hospodárskeho zázemia. Archeologický výskum a jeho historická a ekonomická interpretácia tak získava nový rozmer a nové možnosti, ktoré doterajší spôsob bádania, zameraný na artefakty neumožňoval. Využitie prírodných vied a výskum ekofaktorov poskytne nový fundovaný pohľad na historický vývoj jednotlivých centier, ich funkciu a význam.
b) Schopnosť návrhu projektu posunúť hranice poznania v skúmanej problematike
Efektívne spracovanie, zdokumentovanie a sprístupnenie kľúčových materiálov z včasnostredovekých mocenských centier na území Slovenska s maximálnym využitím spolupráce prírodovedných disciplín poskytne významný porovnávací súbor nálezov pre široký okruh bádateľov v rámci strednej Európy i vážnym záujemcom o počiatky našich dejín. Umožní nielen verifikáciu starších teórií a hypotéz, ale aj formulovanie nových otázok a metód historického výskumu. Analýza dosiaľ nespracovaných nálezov výrazne spresní a doplní pohľad na spoločenský a historický vývoj v 8.-11. storočí, v dobe vzniku národných štátov v stredoeurópskom priestore.
2. Ciele projektu
a) Ciele projektu na celú dobu riešenia a jeho jednotlivé etapy
V poslednom desaťročí sa záujem archeológov opätovne sústreďuje na výskum včasnostredovekých mocenských sídiel. Vďaka významnej medzinárodnej spolupráci sa uskutočnili viaceré nové výskumy (aj na dávnejšie známych hradiskách) a vykonali sa tiež rozsiahle výskumné aktivity, hlavne na známom hradisku Bojná. Ich výsledkom je množstvo unikátnych archeologických situácií a nálezov, ktoré mnohých oblastiach zásadne menia naše predstavy o situácii vo včasnom stredoveku na území stredného Podunajska. Na druhej strane, mnohé staršie výsledky výskumov je potrebné preveriť a doplniť najnovšími výskumnými metódami a postupmi.
Generálnym cieľom projektu je spracovanie a sprístupnenie vybraných prameňov z výskumov v areáloch včasnostredovekých centier na území Slovenska širšej odbornej komunite i laickej verejnosti a jeho zaradenie v rámci stredoeurópskeho priestoru.
Pomocou najmodernejších metód výberových terénnych výskumov slovenských historických centier z 8-11. storočia sa vytvorí široká databáza organických materiálov z významných archeologických kontextov. Získané vzorky sa budú analyzovať v spolupráci s európskymi špecializovanými laboratóriami a údaje budú konfrontované s archeologickými prameňmi. Výstupom budú exaktne v čase orientované údaje, ktoré budú porovnané a konfrontované s historickými prameňmi. Projekt bude mať tri etapy:
1.etapa (2011, 2012): výberové terénne odkrývky lokalít Bojná, Bíňa, Majcichov, Nitra, Pružina, Dolné Orešany), odoberanie vzoriek, ich kalibrovanie a analýza. Spracovanie starších výskumných fondov novými postupmi (Pobedim, Bíňa, Nitra). Výstup: Medzinárodná konferencia zameraná na zhromaždenie doterajších výsledkov a spresnenie cieľov projektu a (Bojná 2012), informatívne publikovanie cieľov a vstupných údajov, záverečná konferencia o výsledkoch projektu (2014)
2.etapa (2013): výberové terénne odkryvy na uvedených centrálnych lokalitách a kontrolné odbery na základe údajov prvých dendro-vzoriek, spracovávanie archeologických prameňov z vybraných lokalít, príprava a analýza vzoriek. Prvé publikačné výstupy o dosiahnutých čiastkových výsledkoch. Workshop o predbežných výsledkoch projektu.
3.etapa (2014): Kontrolné sondáže na vybraných lokalitách, analýza vzoriek, sumarizovanie výsledkov. Prezentácia výsledkov projektu v podobe sumarizujúceho publikačného výstupu členov riešiteľského kolektívu a na záverečnej medzinárodnej konferencii (jar 2014).
b) V čom spočíva originálnosť a inovatívnosť návrhu cieľov
Čas vzniku, rozvoja a zániku veľkých centier Nitrianskeho kniežatstva, Veľkomoravskej ríše, ako aj formovanie sa Uhorského kráľovstva bol doteraz určovaný predovšetkým pomocou archeologických komparatívnych metód, konfrontovaných s ojedinelým využitím prírodovedných datovacích metód hlavne pomocou C14. Projekt ponúka úplne nové riešenie - detailné porovnanie doterajších výsledkov s najpresnejším určovaním veku historických materiálov pomocou dendrochronológie a paralelne aj pomocou rádiouhlíka C14 a ďalších datovacích metód v širokospektrálnom použití. V spolupráci s poprednými európskymi laboratóriami tak bude môcť byť naša najstaršia národná história, ako je známa z písomných prameňov, po prvý raz konfrontovaná s exaktnými údajmi z archeologických zdrojov. Predpokladáme, že dôjde k prekvapivým korektúram v doterajšom výklade historických súvislostí a budú odstránené mnohé skresľujúce a tendenčné výklady, ktoré vznikali a vznikajú hlavne medzi bádateľmi v niektorých okolitých krajinách. Zároveň vznikne unikátna databáza archeologických i prírodovedných materiálov, získaná nielen staršími výskumami ale aj pomocou najnovších výskumných metód súčasnosti.
Modelovaním ekosystémov v rámci mikroregiónov včasnostredovekých centier vznikne náčrt vývoja ekosystémov v ich hospodárskom zázemí. Pokus o rekonštrukciu zázemia mocenských centier v rôznych prírodných podmienkach (nížinné oblasti južného Slovenska, horské oblasti juhozápadného Slovenska, horské oblasti severného Slovenska) a rekonštrukcia interakcii medzi prírodným prostredím a včasnostredovekými mocenskými centrami.
Po prvý raz budú systematicky využité databázové systémy a GIS pri publikovaní a spracovaní archeologických hnuteľných a nehnuteľných nálezov.
3. Metodológia
a) Postupy, ktoré budú použité na dosiahnutie cieľov projektu
komplexné spracovanie vybraných starších výskumov, resp. ich častí formou digitálnych databáz a GIS projektov, doplnených digitálnymi katalógmi, formulovanie doplňujúcich otázok pre terénny výskum modelových plôch
nedeštruktívny povrchový výskum mocenských centier a ich bezprostredného okolia geofyzikálnymi metódami (magnetometria, georadar), zameraný na overenie rozsahu osídlenia a využitia lokality a jej zázemia a vytypovanie modelových plôch pre terénny archeologický výskum
terénny výskum modelových plôch, zameraný na overenie poznatkov, získaných výskumom v minulosti, získanie vzoriek pre prírodovedné analýzy a kontrolné odbery vzoriek
nedeštruktívny povrchový výskum širšieho hospodárskeho zázemia zameraný na relikty antropogénnych zásahov (cesty, polia, povrchové banské diela a pod.)
modelovanie ekosystémov včasnostredovekých výrobných a spoločenských stredísk na základe poznatkov prírodovedeckého výskumu, ich porovnanie s dnešnými ekosystémami a modelovanie interakcií prírodného prostredia a mocenských centier.
konfrontácia dosiahnutých výsledkov s modelmi, vytvorenými v zahraničí (publikácie, konferencie, workshopy)
b) Plánovaná metodológia v kontexte poznania v danej oblasti
Projekt po prvý raz umožní pri viacerých vybraných lokalitách uplatniť rovnakú metodológiu, pozostávajúcu z použitia výhradne najmodernejších medzinárodne testovaných postupov pri terénnom výskume i pri získavaní vzoriek pre prírodovedné analýzy. Rovnako jednotným systémom budú spracovávané aj materiály zo starších výskumov. K hlavným prínosom bude komplexné využitie nových databáz pre priestorové riešenie dobového osídlenia, ako aj špecifický model paleoekologického výskumu prírodného a hospodárskeho zázemia včasnostredovekých centier na území Slovenska. Tieto budú konfrontované s modelmi, ktoré už výskum vytvoril v okolitých krajinách (Česká republika, Maďarsko, Rakúsko). Slovensko tak odstráni sklz v tejto oblasti základného výskumu.
c) Postup riešenia projektu tak, aby bolo možné posúdiť reálnosť vytýčených cieľov.
Celkové a v dnešnej dobe príliš personálne i finančne náročné spracovanie nálezov z centrálnych lokalít by si vyžiadalo podstatne väčší čas a personálne zabezpečenie, presahujúce dnešné kapacity inštitúcií v rámci SR. Preto budú v rámci projektu spracované iba vytypované najvýznamnejšie nálezové celky získané predchádzajúcim či novým terénnym archeologickým výskumom včasnostredovekých mocenských centier a tieto budú preverené súčasnou novou metodikou. V priebehu projektu sa okrem riešenia už nastolených otázok (vývoj a funkcia centier, ich hospodárske zázemie a ekosystém, interakcie prírodných podmienok a antropogénnej činnosti), budú formulovať nové otázky a následne overovať ich modelové odpovede novými čiastkovými výskumnými projektmi.
4. Profesionálna kvalita výskumného tímu, jeho riadenie a infraštruktúra pracovísk
a) Profesionálna kompetentnosť a komplementarita riešiteľov resp. spoluriešiteľských organizácií s ohľadom na predkladaný projekt.
Hlavný riešiteľ i spoluriešitelia projektu sú pracovníkmi Archeologického ústavu SAV, renomovanej a medzinárodne uznávanej inštitúcie s viac ako sedemdesiatročnou vedeckovýskumnou tradíciou. Okrem archeológie na pracovisku pôsobia odborníci z viacerých spolupracujúcich disciplín (archeobotanika, archeozoológia, numizmatika, história, geofyzika, antropológia, geodézia, systémy GIS). Toto technicky i personálne dobre vybudované pracovisko má rozsiahle kontakty s mnohými pracoviskami na troch kontinentoch a podieľa sa na riešení celého radu medzinárodných projektov. Realizuje tiež systematické terénne výskumy v zahraničí (Kuvajt, Sudán). Inštitúcia je schopná zodpovedne riešiť výskumné úlohy včítane navrhovaného projektu.
Stručná charakteristika hlavného riešiteľa a spoluriešiteľov:
Karol Pieta realizoval množstvo terénnych archeologických výskumov doma i v zahraničí. V súčasnosti vedie systematický výskum mocenského centra v Bojnej. Je autorom viacerých knižných monografií a množstva odborných štúdií a členom početných zahraničných inštitúcií a odborných združení. Vybudoval archeologický skanzen v Liptovskej Mare a realizoval viaceré výstavné projekty doma i v zahraničí. Prednáša na zahraničných univerzitách (Viedeň, Brno). Bol zodpovedným riešiteľom viacerých medzinárodných vedeckovýskumných projektov. Za svoju vedeckú prácu bol viackrát ocenený (o.i. zlatá medaila SAV, krištáľové krídlo 2008 v kategórii veda).
Alexander Ruttkay, renomovaný odborník, vysokoškolský učiteľ a dlhodobý organizátor základného výskumu včasného stredoveku. Systematicky sa venuje problematike včasnohistorických centier a ich historickej interpetácii v širokom medzinárodnom rámci. Okrem iných výskumov realizoval odkrývku kniežacích dvorcov v Ducovom a Nitrianskej Blatnici. Je autorom monografií a početných štúdií k danej problematike a za svoje zásluhy v oblasti výskumu je nositeľom štátneho vyznamenania i mnohých spoločenských a odborných ocenení.
Matej Ruttkay, popredný bádateľ v oblasti stredoveku a riadiaci pracovník ústavu. Viedol viaceré významné výskumy na Slovensku i v zahraničí. Ako riešiteľ i spoluriešiteľ sa podieľal na viacerých medzinárodných projektoch k danej téme. Je autorom početných vedeckých štúdií a kapitol v monografiách. Patrí k dominantným organizátorom vedeckých aktivít k danej téme na Slovensku.
Peter Bednár viedol rozsiahly terénny archeologický výskum Nitrianskeho hradu, ktorý patrí k najvýznamnejším včasnostredovekým mocenským centrám na Slovensku. Podieľal na výskume hradiska v Bíni a v Malých Kozmálovciach. Jeho odbornou špecializáciou je výskum stredovekých opevnení a opevnených sídel na území Slovenska. Výsledky svojej terénnej a teoretickej aktivity v kapitolách v odborných monografiách a v desiatkach vedeckých a odborných štúdií, ktoré majú početný citačný ohlas. Podieľal sa na riešení viacerých domácich a 3 medzinárodných vedeckých projektov. Je zástupcom Slovenskej republiky v Comité permanent konferencie Castrum Bene. Bol jedným s autorov stálej expozície dejín Nitrianskeho hradu a viacerých ďalších výstav. Za výsledky výskumu Nitrianskeho hradu mu bola udelená cena časopisu Pamiatky a múzeá a Cena primátora Nitry.
Július Béreš je špecialistom na včasnostredoveké obdobie na východnom Slovensku, kde realizoval rad významných výskumov. Je autorom monografie, zhromažďujúcej údaje o náleziskách z uvedenej oblasti a početných odborných štúdií.
Darina Bialeková, popredná odborníčka s rozsiahlou terénnou praxou a početnými publikačnými výstupmi k téme projektu, autorka výskumu mocenského centra v Pobedime, nositeľka viacerých ocenení v rámci SAV.
Elena Blažová, špecialistka na databázové súbory a systémy GIS, s bohatými skúsenosťami v archeologickej praxi.
Zuzana Poláková sa podieľala ako spoluautorka na terénnom archeologickom výskume Nitrianskeho hradu a hradísk v Bíni a Malých Kozmálovciach. Je spoluautorkou viacerých štúdií v odborných a vedeckých časopisoch.
Michal Cheben sa špecializuje na výskum exploatácie nerastných surovín v praveku až stredoveku na území Slovenska. Je autorom a spoluautorom viac ako desiatky odborných a vedeckých štúdií v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch, venuje sa geofyzike.
Miriam Jakubčinová samostatne vedie pridelenú časť výskumu aglomerácie Bojná a z tejto lokality publikovala aj raz významných materiálov. Zároveň sa venuje archívnemu výskumu stredovekých písomných prameňov. Organizačne a autorsky sa podieľala na viacerých rozsiahlych výstavách v Brne, Bratislave a v Nitre.
Marián Knoll je skúseným odborným pracovníkom so skúsenosťami v oblasti konzervácie, rekonštrukcie a technológie výroby a funkčného využitia kovových archeologických artefaktov.
Jana Mihályiová je skúsená odborníčka v odbore archeobotanika s rozsiahlou terénnou, analytickou i publikačnou činnosťou.
Terézia Vangľová samostatne vedie pridelenú časť výskumu na hradisku Bojná I a komplexne spracováva keramický fond z tejto dominantnej lokality. Publikovala viaceré štúdie a podieľala sa na výstavách v Brne, Bratislave a v Nitre.
Gabriel Fusek (spoluriešiteľ v r. 2013-2014) je popredným bádateľom v oblasti včasného stredoveku, autor viacerých dôležitých výskumov, venuje sa aj metodike terénnej praxe a historickým súvislostiam archeologických prameňov.
b) Ako bude zabezpečená koordinácia a riadenie v rámci riešiteľského kolektívu.
Výhodou riešiteľského kolektívu je príslušnosť k jedinému pracovisku, ktoré svojou organizačnou štruktúrou a medzinárodným i interdisciplinárnym prepojením spoľahlivo zabezpečí včasné a presné plnenie projektových úloh. Rovnako pozitívne bude pôsobiť aj nepochybná odborná i pracovná autorita vedúcich osobností projektu.
c) Existujúca infraštruktúra potrebná na riešenie projektu.
Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied disponuje veľmi dobrým vybavením pre terénny výskum, čo ušetrí množstvo prostriedkov potrebných na riešenie projektu. Takisto významnú časť rozborov a výskumov si ústav zabezpečí z vlastných zdrojov (archeológia, história, analýzy rastlinných a zvieracích zvyškov, GIS, konzervácia). Ústav disponuje aj rozhodujúcou slovenskou databázou, potrebnou pre riešenie projektu. Existujúca spolupráca s poprednými európskymi laboratóriami a špičkovými zahraničnými bádateľmi v danej problematike sú zárukou zabezpečenia kvalitných výsledkov pripravovaných analýz na úrovni najvyššieho európskeho štandardu.
5. Výstupy a dopady projektu
a) Aké výsledky a výstupy projektu v jeho jednotlivých cieľoch očakávate a kvantifikujte ich
Obdobie vzniku prvej štátnosti na našom území v 8-11. storočí sa právom pokladá za najcennejší úsek našich starších národných dejín. Preto odstránenie neobjektívnych mýtov a objektivizácia historických procesov budú primárnym prínosom projektu. Pre základný výskum bude dominantným výstupom priestorové i kvalitatívne rozšírenie pramennej základne a jej objektivizácia prostredníctvom prírodovedných analýz. Budovanie dendrochonologickej krivky pre Slovensko má význam pre mnohé odbory (história, archeológia, etnológia, enviromentalistika, ochrana pamiatok). Počítame s edukačným efektom na troch slovenských univerzitách (Bratislava, Trnava, Nitra) a na niektorých českých univerzitách (Praha, Brno)pri šírení výsledkov projektu (výučba budúcich odborníkov, výučba učiteľov). Chceme sa sústrediť aj na osvetové výstupy (popularizácia nových poznatkov, pestovanie zdravého národného povedomia). Predpokladáme výrazný dopad výsledkov v kultúrno-politickej domácej i zahraničnej sfére (prezentácia výsledkov našej vedy, odstraňovanie mýtov a predpojatostí voči vnímaniu staroslovanskej, resp. včasnouhorskej civilizácii a štátnosti).
Konkrétne výstupy projektu:
Práce publikované v recenzovaných vedeckých periodikách – 10
Publikácie v karentovaných časopisoch – 1
Práce publikované v nerecenzovaných periodikách a zborníkoch – 26
Počet účastníkov formálneho a neformálneho vzdelávania – 160
Vzdelávacie kurzy/letné školy archeológie, doktorandské a postdoktorandské štúdium – 16
Diplomanti, ktorých diplomové práce budú ukončené v rámci projektu – 1
PhD študenti, ktorí sa budú školiť v rámci riešenia projektu – ročne 2-4 doktorandi
Ostatné popularizačné aktivity – výstupy v médiách, postery pre obce a pod.- 25
Oponovaná výskumná správa z archeologických výskumov určená pre štátnu správu – 10
Audiovizuálna tvorba- dokument o výskumoch a ich výsledkoch – 1
Elektronické dokumenty – výbery z výskumných dokumentácií zverejnených na webe – 11
V r. 2011 zorganizujeme medzinár. konferenciu a v r. 2014 záverečnú konferenciu k projektu
Na záver konferencie usporiadame výstavu o výsledkoch projektu (2014)
Ostatné výsledky (koncepcie, metodiky, štúdie a pod.) – metodika výskumu a rekonštrukcie hradísk (2014)
Novokoncipovaná medzinárodná spolupráca – predovšetkým projekty s Univ. Frankfurt am Main, Archeologickým ústavom AV ČR Brno, Deutsches Archäologisches Institut, Dendro-Labor Berlin, Physikalisches Institut, AMS-Labor Erlangen, VIAS- Universität Wien, Universytet Jagieloński Kraków
Vedecká monografia o včasnostredovekom osídlení Slovenska (kapitoly o včasnostredovekých centrách)
Populárnovedecká monografia predstavujúca hlavné výstupy projektu
Výstupom projektu bude aj formulovanie ďalších úloh výskumu zhmotnené v príprave ďalšieho projektu výskumu a vývoja
Medzinárodná spolupráca v rámci riešenia projektu vyústi aj do návrhu medzinárodného projektu
b) Plán diseminácie a využiteľnosti výsledkov riešenia projektu
Databáza výsledkov terénneho výskumu bude za štandardných podmienok pracoviska prístupná odbornej verejnosti v archíve AÚ SAV a výberovo na webovej stránke pracoviska. Súhrnné výsledky budú predložené na odbornú diskusiu v podobe vystúpení spoluriešiteľov na plánovanej medzinárodnej konferencii, v odborných štúdiách a synteticky ako súčasť samostatnej monografie o včasnostredovekom Slovensku v rámci projektu monografií Staré Slovensko.
Novo navrhnuté metodické postupy budú všeobecným základom pri riešení ďalších úloh v rámci včasnostredovekej archeológie využiteľné v každodennom výskumnom i výukovom procese
propagácia aplikácie nových metód (GIS, dendrodatovanie, stroncio-izotopové analýzy) sa v odborných kruhoch zabezpečí prostredníctvom prednášok v rámci medzinárodných konferencií, prednášok v Slovenskej archeologickej spoločnosti a na špeciálnom odbornom seminári. Pre publikačné účely sa využije edícia Acta Interdisciplinaria Archaeologica pri AÚ. Presah do iných vedných odborov zabezpečí spolupráca so slovenskými a zahraničnými univerzitnými a akademickými pracoviskami so zameraním na výskum drevín, GIS-systémov a iných analytických metód novej generácie (Technická univerzita Zvolen, Slovenská technická univerzita, J.-W-Goethe-Universität Frankfurt/M. a ďalšie).
propagácia objektívneho poznávania minulosti sa uskutoční prostredníctvom edukačných a popularizačných výstupov (výstava pre verejnosť o dosiahnutých výsledkoch v Ponitrianskom múzeu v Nitre, vystúpenia v médiách, výstupy ako súčasť výučby riešiteľov na univerzitách (Pieta, A. Ruttkay, M. Ruttkay)
6. Prepojenie výskumu a vzdelávania
a)Ako sa zabezpečí aplikácia výsledkov základného výskumu vo formálnom alebo neformálnom vzdelávacom procese?
Aplikácia najnovších terénnych výskumných metód v rámci terénnych archeologických praktických cvičení. Archeologický ústav SAV spolupracuje pri ich realizácii s viacerými univerzitami zo SR i zo zahraničia (UKF Nitra, UK Bratislava, TU Trnava, Masarykova univerzita Brno, UJ Krakov, J. -W.- Goethe-Universität Frankfurt/Main)
aplikácia teoretických poznatkov v rámci tém doktorandského štúdia (verifikácia teoretických modelov z jednotlivých lokalít riešených v rámci projektu na iných včasnostredovekých mocenských centrách, resp. na mocenských centrách z iných období, metódy spracovania rozsiahlych nálezových súborov). AÚ má akreditáciu pre doktorandské štúdium v spolupráci s UK Bratislava.
aplikácia teoretických a metodologických poznatkov formou prednášok a cvičení v rámci vyučovacieho procesu na všetkých stupňoch vysokoškolského štúdia. Časť riešiteľov projektu sa bezprostredne podieľa na vzdelávacom procese na viacerých univerzitách v SR i v zahraničí.
b) Popíšte plán na popularizáciu výsledkov vášho projektu.
V priebehu 1. a 2 etapy riešenia projektu priebežná spolupráca s médiami, popularizovanie najnovších výsledkov výskumu v tlači i elektronických médiách, experimentálne modely architektúry (Bojná)
v tretej etape výskumu príprava a vydanie popularizačných publikácií z jednotlivých lokalít (Bojná, Nitra, Majcichov, Bíňa)
vypracovanie podkladov pre náučné chodníky, v spolupráci s miestnou samosprávou, regionálnymi informačnými agentúrami a vlastníkmi jednotlivých lokalít prezentácia poznatkov na náučných chodníkoch
putovná výstava, doplnená popularizačnou publikáciou, prezentujúcou výsledky projektu
priebežné informovanie verejnosti na webových stránkach AÚ a SAV
The project abstract
The project is aimed in processing of selected archaeological sources obtained in excavations of early-medieval power, political and economic centres on the territory of Slovakia, their chronological classification into historical development of central Danubian region and making the results accessible for wider archaeological public and laymen as well. Results of excavations at Slovak historical centres of the 8th – 11th centuries, which were selectively researches and processed by the latest methods, will create a comprehensive databasis of finds and organic material from significant archaeological contexts. The organic samples obtained will be analysed in cooperation with European specialized laboratories and data will be confronted with archaeological sources. The project output will comprise exactly in time oriented data, which will be compared with historical sources. The project will contribute to précising and objective learning of the dawn of national history in the central Danubian region by exact archaeological data.
The project goals
- Obtaining of databasis of samples and materials by field uncovering;
- Précising of chronology and territorial as well as economic position of relevant archaeological sources of the 8th – 11th cent. by exact methods (dendrochronology, C14, strontium-isotope analysis, GIS). Confrontation with other regions and heir historical models;
- Outputs: monographs, comprehensive studies, conference (2011), colloquy (2014), popularisation (exhibition, publication, media, educational paths)
|
|