Untitled

Bojná – hradisko Valy: rekonštrukcia východnej brány

Archeologické náleziská v katastre obce Bojná a najmä národná kultúrna pamiatka hradisko Valy sa už dostali do povedomie verejnosti ako miesta veľkých objavov, súvisiacich s našimi najstaršími národnými dejinami. Mnohé zo vzácnych artefaktov, ako sú bronzový zvon či reliéfne pozlátené plakety sa stali novými symbolmi doby Nitrianskeho kniežatstva a Veľkomoravskej ríše. Bojná poskytla nielen tieto nálezy, ale aj pozoruhodné stavby, najmä súčasti opevnenia, ktoré bolo v dobe svojho vzniku v 9. storočí jedinečným stavebným dielom. Jeho pozostatky môžu návštevníci obdivovať ešte aj dnes, v podobe dobre viditeľných valov a brán. Veľkou výhodou bojnianskych fortifikácií je ich pozoruhodná zachovalosť v odľahlom lesnatom teréne. Veľa údajov o dobe vzniku týchto stavieb a ich podobe máme paradoxne k dispozícii vďaka drevám, ktoré zuhoľnateli pri ničivom požiari v čase dobytia hradiska niekedy na prelome 9. a 10. storočia. Tieto pozostatky drevených konštrukcií nám umožnili identifikovať použité stavebné techniky a postupy a tak pomerne verne zrekonštruovať pôvodný vzhľad hradieb.
V súčasnosti sa pozornosť odborníkov sústredila na dobre zachovalú východnú bránu, ktorej pôvodnú podobu spoločne spresňujú odborníci – archeológovia z Archeologického ústavu SAV, pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Nitre i stavbári a architekti - špecialisti na staré technológie zo Slovenskej technickej univerzity. Východná brána podobne ako jej západný náprotivok patrí medzi kliešťové brány čelného typu s vtiahnutými ramenami. Prvú neveľkú sondáž tejto monumentálnej stavby vykonala v roku 1962 V. Vendtová a nové významnejšie poznatky sa tu získali v rokoch 2005 a 2007. Rozsiahle práce sa realizovali v rokoch 2011-2013, kedy sa komplexne preskúmala konštrukcia násypu severného krídla a predpolie brány. Vo vnútornom priestore vchodu sa dobre zachovali spodné časti požiarom zničených zvislých i vodorovných drevených konštrukcií. Prednú časť južného krídla poškodila erózia, pričom boli sčasti zničené zvyšky drevenej armatúry vnútornej steny vchodu. Stekanie povrchových vôd zvnútra hradiska dolu cestou spôsobilo aj zníženie úrovne priechodu bránou. Dnešný priamy prístup bol upravený v novšej dobe. Pôvodná, miestami ešte viditeľná cesta vstupovala do brány nie priamo, ale šikmo serpentínou spod severného krídla a vystupovala z jej zákrutou opäť severným smerom. Severné krídlo brány sa zachovalo do výšky 420 cm a jeho hlinitý násyp bol prekladaný ôsmimi drevenými roštami. Násyp oboch krídel brány po obvode lemovala prútená stena, upevnená na hustom rade stĺpov. Dvojica veľkých kameňmi obložených kolových jám v severnej prednej časti predstavuje zachovalú časť konštrukcie vrát či iného uzáveru vchodu, ktorého protiľahlá južná časť bola zničená eróziou. Šírku zúženej prednej časti vchodu odhadujeme na 380 cm. Podobnú svetlosť, členenú stredovou priečkou, mali vchody do viacerých veľkých slovanských hradísk.
Na rozdiel od iných vchodov podobnej konštrukcie mala východná brána v Bojnej nadstavbu, bezpochyby vežovú, posunutú do prednej časti vchodu a zúžený obranný koridor s možnosťou účinného ničenia útočníkov z oboch strán sa nachádzal až na vnútornej strane. Veľmi dobre zachované časti zuhoľnatenej drevenej konštrukcie východnej brány hradiska umožnili vytvorenie jej virtuálnej pôvodnej podoby, v súčasnosti ako prvej štúdie, predloženej na diskusiu (autori: O. Makýš/A. Németh). Výsledné podoby rekonštrukcie podobného druhu vznikajú na základe výskumom získaných faktov postupným modelovaním, pri zohľadňovaní statických, materiálových a obranno-taktických dobových kritérií.
Pamiatkový areál v Bojnej si nepochybne zaslúži primerané sprístupnenie a prezentáciu najdôležitejších objektov, odkrytých počas ôsmich rokov systematického výskumu. Niektoré z nich, ako obytné domy a hospodárske stavby si už možno na hradisku Valy prezrieť. Avizovaná rekonštrukcia, či presnejšie model brány na pôvodnom mieste však bude veľkým stavebným dielom, ktoré musí byť starostlivo odborne i technicky pripravené a primerane finančne zabezpečené. Hľadajú sa cesty na financovanie tohto projektu, ktorý má podporu a pochopenie zo strany Obce Bojná i zainteresovaných organizácií – Lesov SR, lesná správa Duchonka i Urbárskej spolumajiteľnosti v obci Bojná. S prípravnými prácami, po odsúhlasení zo strany Krajského pamiatkového úradu, počítame ešte v tomto roku. V súčasnosti sú jednotlivé stavebné prvky brány náznakovo prezentované tak, aby nedochádzalo k poškodeniu objektu zosuvmi a eróziou.
Obec Bojná, ktorá s odbornou garanciou Archeologického ústavu SAV úspešne prevádzkuje a spravuje moderné Múzeum Veľkej Moravy, plánuje ďalšie aktivity na využitie mimoriadneho pamiatkového potenciálu okolia pre rozvoj kultúrneho turizmu a rozvoja regiónu. Aj v tomto smere sú archeológovia pripravení pomôcť a pokračovať v doterajšej spolupráci.

Karol Pieta




Kompletizácia pozlátených plakiet z Bojnej

Marián Knoll – Karol Pieta Reliéfne pozlátené plakety z hradiska Bojná I – Valy patria dnes k najznámejším artefaktom slovenskej archeológie s širokým medzinárodným ohlasom. Časť z nich bola získaná od súkromného zberateľa a početné fragmenty plakiet boli získané počas terénneho výskumu v rokoch 2003-2004 (Pieta/Ruttkay 2006, 37). Predmety boli detailne zdokumentované, očistené, zakonzervované a sčasti doplnené v laboratóriách Univerzity vo Viedni (Hofer/Schäfer 2006) a v RGZM v Mainzi. Bokom záujmu zostávali drobné úlomky (42 kusov), ktoré boli v niektorých prípadoch použité pri doplnení plakiet na fotografiách či kresbách, ale neboli zafixované či pripevnené k jednotlivým celkom. Rovnako aj uloženie týchto vzácnych, ale mimoriadne krehkých artefaktov v ochranných obaloch a kazetách v Ponitrianskom múzeu nebolo dostatočne stabilné a vhodné pre manipuláciu s jednotlivými artefaktmi.
V septembri 2013, rámci prípravy výstavy Sv. Cyril a Metod – patróni Európy vo Vatikánskych múzeách vo Vatikáne bolo po dohode s vedením Ponitrianskeho múzea ako správcom nálezu rozhodnuté vyhotoviť podložky na pripevnenie plakiet a ich doplnených častí a originály na ne šetrne a odstrániteľne fixovať proti pohybu na podložke. Podložky kruhového tvaru boli vyhotovené Janou Mihályiovou z kartónu, obtiahnutého čiernym textilom. Na pripevnenie plakiet sa použili obojstranné lepiace prúžky (Pattex fix removable strips). Jednotlivé fragmenty sa spájali na lomoch bodovo pomocou dvojzložkového lepidla, ktoré umožňuje prípadné odstránenie.
Viac ako mesiac trvajúca sústredená práca priniesla významné doplnenie piatich plakiet i kruhových obrúb. Na dobre zachovalých plaketách 1 a 2 bolo možné doplniť malé fragmenty ich obrúb. Najväčší prínos sme zaznamenali v prípade najviac poškodeného a silne skorodovaného kusa č. 3. Tu sa podarilo doplniť viaceré detaily na pravej strane okrídlenej bytosti. Rovnako úspešná bola aj práca na silne poškodenej plakete 4, ktorá má doplnené viaceré časti obruby, ale podarilo sa aj spoľahlivo zrekonštruovať spodnú časť postavy. Kompletizácia plakiet a obrúb z Bojnej a ich nové uloženie prispeje z väčšej bezpečnosti i detailnejšiemu výskumu týchto výnimočných nálezov.




Modelová rekonštrukcia vybraných objektov na hradisku Bojná I-Valy

Systematický archeologický výskum sa na hradisku Bojná I – Valy realizuje od roku 2007. Výskum je zameraný predovšetkým na plošné odkrývanie vybraných plôch hradiska a na preskúmanie konštrukcie opevnenia. Počas výskumu bolo nájdených takmer 30 objektov nachádzajúcich sa v rôznych častiach hradiska. Z tohto počtu je identifikovaných deväť zahĺbených obytných objektov (zemníc). Štyri sú situované na najvyššie položenej plošine, štyri v strednej časti hradiska a jedna bola nájdená v blízkosti západnej brány.
V centrálnej časti hradiska Bojná I-Valy, severne od cesty, sa nachádza plošina, ktorá bola počas archeologického výskumu označená ako plocha 7. Výskum sa tu uskutočňoval v rokoch 2008 až 2013. Počas výskumnej sezóny v roku 2009 bolo v strednej časti objavené zahĺbené obydlie– zemnica 5. Má približne kvadratický pôdorys so zaoblenými rohmi, s rozmermi 308 x 306 cm. V juhovýchodnom rohu sa zachovala kamenná pec s rozmermi 100 x 110 cm a v jej blízkosti bola vyhĺbená predpecná jama. Uprostred steny oproti kamennej peci je umiestnená kolová jama s priemerom približne 30 cm. Objekt bol od povrchu zahĺbený 90-110 cm. Pri severnej stene kamennej piecky stála celá nádoba. V roku 2009 bol, v tesnej blízkosti zemnice 5, objavený ďalší zahĺbený objekt označený ako zemnica 7. Objekt mal kvadratický pôdorys so zaoblenými rohmi s rozmermi 340 x 350 cm, zahĺbenie od povrchu 100-110 cm. V severozápadnom rohu sa našla čiastočne deštruovaná kamenná pec s výrazne prepálenými kameňmi s rozmermi približne 120 x 120 cm. Uprostred východnej steny oproti kamennej peci sa našla kolová jama s priemerom 22 cm. V zásype objektu bola vo vrchnej vrstve objavená koncentrácia rôzne veľkých kameňov, od malých cca 10 cm až po veľké kamene s rozmermi 70 x 50 cm, pričom niektoré kamene sa nachádzali aj na dne objektu. Súčasťou objektu boli dve železné obruče (pravdepodobne z malého dreveného súdka), ktoré boli umiestnené za kamennou pieckou. Zaujímavosťou je aj sklenené hladidlo, ktoré sa využívalo na žehlenie textílií, ktoré sa našlo vo vrchných zásypových vrstvách. Severne od zemnice 5 bola objavená hospodárska jama. Mala oválny pôdorys s rozmermi 340 x 210 cm, s dlhšou osou v smere S – J. Objekt bol zahĺbený do kamenného podložia v hĺbke od povrchu približne 90 – 120 cm. V jeho južnej časti sa nachádza malá kolová jama okrúhleho tvaru s priemerom 15 cm a hĺbkou 12 cm. V objekte sa okrem mnohých drobných predmetov a keramiky našli aj zuhoľnatené zrná bližšie neurčiteľného obilia, jačmeňa siateho. prosa siateho, pšenice siatej/letnej, hrachu siateho, révy vínnej. Ide o zaujímavé doklady využívania rôznych poľnohospodárskych plodín, predovšetkým obilia, jačmeňa a hrachu.
Na základe odkrytých pôdorysov oboch zemníc a hospodárskej jamy boli pre širokú verejnosť, v rámci prezentácie hradiska, vybudované modelové rekonštrukcie. V roku 2012 sa v spolupráci s Archeologickým múzeom SNM v Bratislave realizovala stavba prvej modelovej rekonštrukcie a to zemnice 5. V ďalšom roku nasledovala stavba modelu slovanského obydlia na pôdoryse zemnice 7, ako aj sídliskovej jamy stojacej v blízkosti zemnice 5.
Uvedené stavby boli vybrané pre veľmi dobrú možnosť prezentácie, jednak kvôli do skaly zahĺbenej spodnej časti a jednak pre mimoriadnu zachovalosť vykurovacieho zariadenia. V prípade obydlí ide o zahĺbené domy približne štvorcového tvaru s kamennou pecou v JV a SZ rohu a jedinou kolovou jamou v strede steny oproti peci, čo je charakteristický pôdorys domov z Bojnej I. Stavbe predchádzalo štúdium doterajších experimentálnych rekonštrukcií v iných lokalitách, príprava projektovej dokumentácie a vyhľadávanie vhodného stavebného materiálu. Cieľom rekonštrukcie nebolo preverenie pôvodných techník (k čomu bol nedostatok podkladov, jediné doklady tesárskych aktivít boli doložené na karbonizovaných stĺpoch fortifikácií), ale stavba modelu obytného domu. Pri stavbe sa používali súčasné nástroje a náradie. Všetky drevené súčasti stavby boli opakovane starostlivo konzervované prípravkom Bochemit forte ako ochrana proti hnilobe, hubám a plesniam.
Podľa archeobotanických zistení sa pre stavbu obydlí vybral najvhodnejší (pôvodný) materiál – rovné dubové trámy s priemerom 20-23 cm, ktoré boli vybrané na koreni priamo na nálezisku, zoťaté, odkôrnené a podľa potreby prikresané. Zároveň sa upravil obvod terénu zachovanej spodnej časti chaty tak, aby bolo možné naň položiť obvodový zrub. Pri úpravách terénu bol maximálne zohľadnený pôvodný terénny reliéf. Stavbu pod vedením Štefana Hritza realizovali tesárski majstri Erich a Vladimír Jančovičovci z obce Bojná. Základ tvoril zrub s jednoduchou sedlovou väzbou v rohoch, vybudovaný do výšky ôsmich driev. Po postavení a utesnení zrubu sa zhotovili krokvy zo smrekovej žrďoviny prepojené hrebenicou. Hrebenicu a tým aj celý krov a strechu nesú dve stojky. Západná bola doložená kolovou jamou, zatiaľ čo východná stojka bola osadená do stredu pomúrnice. Západný (čelný) štít sa zhotovil zo smrekovej žrďoviny, upevnenej do predposledných zdvojených krokiev. Zadný štít bol delený – vodorovne kladená žrďovina sa zasunula do stredovej stojky. Stavba má približne v polovici šírky (na severnej strane) vyhotovený pôjd z tenkej guľatiny, prístupný rebríkom opretým o západnú nosnú stojku.
Ako krytina sa použili napílené dosky. Na latovanie z kresaných smrekových žrdí sa pribíjali dosky z čiernej borovice s veľkým presahom, ktoré boli umiestňované zvislo kvôli odtoku dažďovej vody. Detaily zrubu, krokiev i strešných dosák boli povrchovo upravované tak, aby nebolo vidieť stopy po použití píly pri opracovávaní hrubších driev. Stavba bola projektovaná bez okna. Dvere z kresaných hrubých dosák boli spojené latovaním v tvare Z a pomocou čapov sa otáčali v dvoch železných okách, zapustených do zárubne. Oká tohto typu sa našli vo viacerých exemplároch na nálezisku, konkrétne aj v zemnici 3. Dvere uzatvára drevená závora pomocou železného kľúča, zhotoveného podľa nájdeného originálu pochádzajúceho z hradiska. Obvod domu sa odvodnil žľabmi.
Podobným spôsobom ako zemnica 5 bola v roku 2013 postavená aj zemnica 7. Odlišuje sa len jedným konštrukčným detailom. V jej južnej stene bolo vyrezané malé okno so zasúvacou okenicou na presvetlenie vnútra obydlia. V roku 2013 sa v tejto zemnici nad zachovanou kamennou pecou postavila modelová rekonštrukcia dymníka zo spleteného prútia omazaného hlinou.
V roku 2013 sa ako základ pre ďalšiu modelovú rekonštrukciu použila hospodárska jama, nájdená v blízkosti zemnice 5, ktorá bola vyhĺbená do kamenného podložia. Na stavbe pod vedením Štefana Hritza pracovali J. Kolník, J. Žilinský a M. Cifra. V prvej fáze sa najprv upravil obvod terénu hospodárskej jamy tak, aby bolo možné naň položiť nadzemnú časť stavby, a využil sa na to kameň, ako aj drevo priamo z lokality. Po spevnení povrchu sa zhotovila krokva zo smrekovej žrďoviny prepojená hrebenicou. Hrebenicu a celú strechu nesú dve stojky, pričom južná bola upevnená do kolovej jamy nájdenej pri odkrývaní objektu. Ako krytina sa aj pri tejto stavbe použili napílené dosky, zvislo umiestnené, aby sa zabezpečil dobrý odtok dažďovej vody. Krytina z napílených dosák bola spevnená smrekovou žrďovinou. Južný a severný štít bol v spodnej časti zhotovený zo smrekovej žrďoviny, ktorá sa upevnila do krytiny strechy, a vrchná časť z vypleteného prútia. Na východnej strane strechy sa umiestnili vyklápacie dvere, ktoré sa pri otvorení podopierajú špeciálnou tyčou. Vo vchode do pivničky sa urobilo niekoľko schodov kvôli pohodlnejšiemu vstupu do objektu.
Nádejame sa, že tieto modelové rekonštrukcie prinesú oživenie na lokalite a poskytnú verejnosti konkrétnejšiu predstavu o včasnostredovekom živote na hradisku.

Karol Pieta/Miriam Jakubčinová/Terézia Vangľová/Štefan Hritz
Štúdia vznikla v rámci grantového projektu 2/0121/15 agentúry VEGA.

Zemnica


Hospodárska jama



Konzervácia a rekonštrukcia kovaní remeňa meča

V roku 2013 sa v konzervačnom laboratóriu AÚ SAV podarilo rekonštruovať železné šarnierové kovanie, slúžiace k výzdobe remeňa upevňujúceho pošvu meča. Kovanie sa našlo počas výskumu D. Bialekovej na hradisku v Pobedime v roku 1961. Pobedimské kovanie bolo prvým kovaním tohto typu nájdeným na Slovensku a jedným z prvých svojho druhu. Jeho účel (pôvodne bolo kovanie považované za pánt dverí) bol prehodnotený až po objavení podobného kovania opaska k meču na pohrebisku v Závade. Bohužiaľ, z dôvodu prvotného zaradenia kovania medzi stavebné železá sa jeho konzervácii v minulosti nevenovala náležitá pozornosť (obr. 1).
Náročné konzervačné a reštaurátorské práce prebiehali od mája 2012 do februára 2013 (obr. 2). Pri rekonštrukcii pomohla séria podobne zdobených kovaní známych z archeologických materiálov pochádzajúcich z územia Veľkej Moravy a zo Slovinska. Tieto pre Veľkú Moravu typické predmety majú západoeurópske (karolínske) predlohy, ale v slovanskom prostredí v Karpatskej kotline sa používali aj ako súčasť zvláštneho typu súpravy meča. Tento považujeme za miestny variant, s opisovaným kovaním ako dominantným prvkom.
Na základe skúseností a metód získaných či vypracovaných pri rekonzervácii pobedimského nálezu sa podarilo zrekonštruovať a opätovne sfunkčniť podobný exemplár, nájdený pri výskume na hradisku Bojná I – Valy v roku 2008 (obr. 3). Artefakt je zdobený spôsobom charakteristickým pre veľkú časť veľkomoravských opaskových kovaní. Je veľmi pravdepodobné, že tieto predmety sa vyrábali priamo na hradisku. Svedčí o tom ich vysoký počet (výše 150 kusov), ako aj šperkárske a cizelérske náradie či pozostatky dielní s výrobným odpadom.
Kovanie z garnitúry meča je výnimočnou pamiatkou napriek tomu, že sa doteraz nepodarilo (na základe hrobových nálezov) rekonštruovať spôsob upínania celej garnitúry. Na základe funkčného originálu boli vyhotovené tri epoxidové kópie, ktoré poslúžia ako modely pri experimentálnych rekonštrukciách úplnej garnitúry meča veľkomoravského typu (obr. 4-7).

Zbigniew Robak – Karol Pieta
Konzervátorsko-reštaurátorské práce: Marián Knoll



Early Medieval Barrows in Bojná

On the slopes of Žihlavník hill in the vicinity of Bojná (near Topoľčany Western Slovakia), a place renowned for its rich and impressive Early Medieval archaeology, two barrows were found by archaeologists from Institute of Archaeology, Slovak Academy of Sciences in 2009. They were subsequently excavated and investigated over four seasons from 2009 to 2012. The two barrows were found ca. 500m to the east of the Early Medieval hillfort Bojná III.
Excavations of Barrow 1 (which measured 15m in diameter x 1.5m in height) revealed no grave or human remains within the actual excavated limits of the monument (80% of the monument was excavated). Many parts of undecorated hand-made pottery were found, along with a very small number of wheel made pottery fragments and some iron implements such as fish hooks, a knife and fragments of barrel or bucket rings. A spear head was found lying in the natural layer in the southern part of the barrow. Numerous lengths of charred wooden beams were found lying parallel in the centre of the barrow. These were not burned in situ but had instead been re-deposited here from somewhere else. A range of animal bone and pottery fragments were found amongst the charred beams. Species of animal present included pig, cattle, goat and sheep.
Considering the notable lack of burial evidence it is tempting to interpret this monument as a symbolic cenotaph monument. The other possibility is some superficial mode of a pre-christian burial habit. The absence of the human remains in early medieval Slavic barows is not unparalleled. The radiocarbon dates obatined from the barrow indicate at the 9th century chronology.
Barrow 2 was smaller than Barrow I and was found to measure 8m in diameter. Under the mound the remains of a large grave cut were found. The remains of a young approximately 20 year old woman were found within a wooden coffin at the base of this cut. Finds from the grave include a glass bead necklace, a bronze ring, a knife, a bucket and ceramic pot with some bird bones. The burial is Slavic and probably dates to the second half of the 9th century – the Great Moravian Period, what is assumed basing on the above mentioned artefacts and radiocarbon dating. While the grave is in many respects typical of a 9th century Slavic burial in nature, the length and depth of the grave cut were unusually large perhaps hinting at the status of the woman.
The large majority of the artefacts found in the covering mound of earth were re-deposited from the layers of the surrounding older site from the 8th century.
The settlement and barrows on Žihľavník hill belong to the large Early Medieval agglomeration of power in Bojná with consisted of a system of fortifications and rich finds. However, the radiocarbion date from the lowest layer above the subsoil (3707 cal BC), as well as finds of several small flint tools indicates some human activities in the neolithic period at the area of Žihlavník. Besides, some finds belonging to the Roman and Migration Period were found. The survey will continue. After the excavations, both barows were reconstructed and the site will be joined into the educational path of Považský Inovec soon.
Karol Pieta – Zbigniew Robak

Texts to the pictures:
Fig. 1 – Bojná III. View on the grave in the barrow 2
Fig. 2 – Bojná III. Grave in the barrow 2 – detail of the woman´s skeleton with glass beads on the neck and the bucket over the head
Fig. 3 – Bojná III. The barrow 2 during the excavation
Fig. 4 - Bojná III. The barrow 2, ceramic pot in the grave